HOSPODÁRSKE NOVINY
10
FIRMY & FINANCIE
ŠTVRTOK 27. APRÍLA 2023
Na jeseň minulého roka bolo po
prvý raz medializované, že J&T
pristupuje ku kúpe desiatich
poľnohospodárskych spoločnos
-
tí v Česku a na Slovensku od me-
dzinárodnej skupiny Spearhead.
Prišla iniciatíva od vás alebo sa
vám naskytla príležitosť zreali
-
zovať túto akvizíciu?
Bolo to obojstranné. Okamžite
po tom, ako rakúsky fond ACP zís
-
kal Spearhead, sme sa s ním spo-
jili a udržiavali nepravidelný kon-
takt. Relatívne skoro sme sa do-
stali k tomu, že sme začali mať
záujem o českú a slovenskú vet
-
vu. Zjednodušene: ozvali sa nám,
zišli sme sa a dohodli.
Prečo ste sa pozerali práve po
ponuke Spearheadu? Bola medzi
vami užšia spolupráca už pred
-
tým?
Nebola tam obchodná spoluprá
-
ca. No už tri roky máme skupinu
JTZE, ktorá donedávna pôsobi
-
la len v dvoch českých regiónoch:
v Klatovsku a v Kolínsku. Už dlho
sme mali záujem to rozvinúť, a to
nielen novými akvizíciami, ale aj
zlepšovaním postupov a techno
-
lógií či hľadaním ďalších plodín.
S českým Spearheadom sme tak
mali neformálnu spoluprácu.
Ako to vyzeralo?
Napríklad sme si odporúča
-
li stroje. Keď sme kupovali seja-
cí stroj, ozvali sme sa im, že čo
si o ňom myslia, či má dobré pa
-
rametre, a rovnako to fungovalo
opačným smerom.
Nikde nebola uvedená výška
transakcie. O akej sume sa ba
-
víme?
Cena nebola uvedená a nebu
-
dem ju uvádzať. V rámci kúpnej
zmluvy to máme zakázané.
Pred kúpou ste vlastnili päť fa
-
riem. Teraz ich už máte 15 a roz-
loha sa vám vyšvihla na 37-tisíc
hektárov, čím ste sa zaradili na
druhé miesto v Českej republi
-
ke. Znamená táto akvizícia, že
sa skupina J&T plánuje viac an
-
gažovať v agrosektore?
Neberieme to ako nejakú sú
-
ťaž a rozhodne nemáme obrov-
ský balík peňazí pripravený na
to, aby sme ďalej investovali. Je to
tak, že ak sa v budúcnosti objaví
nejaká zaujímavá príležitosť, ra
-
di podnik rozšírime. Momentálne
sme však plne zamestnaní prebe
-
raním Spear headu a žiadna ďalšia
akvizícia nie je na programe dňa.
Aj keď ponuky dostávame a v bu
-
dúcnosti ich budeme riešiť.
Z akých trhov prichádzajú?
Primárne Česko, ale aj Sloven
-
sko. Vo všeobecnosti vidíme, že
v poľnohospodárstve prebieha ge
-
neračná zmena. Veľa podnikateľov
chce ísť do dôchodku a nemajú ná
-
stupcov. Nájsť ich nie je jednodu-
ché, lebo tento odbor nebaví kaž-
dého. Mnohí majitelia firiem majú
deti, ale tie sa vydali inou cestou,
a tak hľadajú niekoho, komu by
podnik predali.
Potom je tu celá skupina spoloč
-
ností, kde je to vlastníctvo rozptý-
lené. Môže ich byť sto alebo až ti-
síc. A tiež chcú ísť do dôchodku.
Mnoho konateľov sa tak obáva, že
sa nájde nejaký špekulant, ktorý
tých majiteľov začne kontaktovať
a ponúkať im nejakú sumu, aby
ten podnik ovládol. To my nerobí
-
me ani nesmieme robiť. V takých
prípadoch sa vieme spojiť s ma
-
nažmentom a pomôcť mu konku-
renčnou ponukou proti špekulan-
tovi. Potom sú akvizície, ako bola
firma Spearhead, ktorá sa z Česka
a Slovenska rozhodla odísť a po
-
núkla nám to. Tých kanálov je te-
da viac.
A plánujete vstúpiť aj do ďalších
krajín?
Nie. Len Slovensko a Česko. Lo
-
kálna znalosť je totálne kľúčová
a príliš neveríme tomu, že budú
nejaké veľké synergie s podnikmi
v ďalších krajinách.
Má teraz J&T v agrosektore väč
-
šie plány? Lebo doteraz ste nebo-
li v tomto sektore príliš viditeľní.
Je to jedno z najstabilnejších
a najdlhšie fungujúcich odvetví.
Veríme tu v budúcnosť a budú
-
cu prosperitu. Rozhodne to nie
je tak, že by sa teraz niečo zme
-
nilo, a preto do toho vstupujeme.
Sektor poľnohospodárstva sledu
-
jeme už dlhšie a teraz sme vide-
li pár príležitostí. Tie úvodné pri-
šli pri kúpe prvých českých fariem
a Spear head bol ďalší prirodzený
krok. V rámci J&T sa z agrosektora
stáva ďalší rozvíjajúci sa segment,
pričom aktuálne hľadáme spôsob,
ako by sa na ňom mohli podie
-
ľať aj naši klienti. Pravdepodob-
ne to bude prostredníctvom fondu
J&T Arch Investments. Je to jeden
z ďalších pilierov, ktorý vzniká.
Slovenský šéf agrorezortu Samu
-
el Vlčan v rozhovore pre HN po-
vedal, že mnoho fariem na Zá-
pade zanikne v dôsledku en-
vironmentálnych štandardov
a vzniknú atraktívne investič
-
né príležitosti. Je aj toto dôvod,
prečo vidíte v poľnohospodárstve
potenciál?
Nebolo to tak, že by sme na toto
mysleli, ale pán minister má prav
-
du. Celý rad fariem bude hľadať
kupca. Zároveň platí, že na Slo
-
vensku je veľa investorov z Dán-
ska a Holandska, ktorí sú zaanga-
žovaní napríklad v chove prasiat,
ale aj v rastlinnej výrobe. Dosť do
toho investovali. A teraz je otáz
-
ka, či to budú chcieť rozvíjať, ale-
bo sa stiahnu.
U nás máte podniky v Nitre
a v Nových Zámkoch. Aká výro
-
ba sa tam sústreďuje?
Čisto rastlinná výroba na naj
-
vyššej úrovni. Sú tam pestované
klasické plodiny ako pšenica, rep
-
ka a kukurica. Ale máme tam aj
mnoho výnimočných a špecific
-
kých plodín.
V rozhovore pre iDNES.cz ste ho
-
vorili o levanduliach...
Áno. Na Slovensku máme aj le
-
vanduľové pole. Je to najkrajšie
pole, aké máme. Nie je jednodu
-
ché ju pestovať, ale my to doká-
žeme – máme mnoho schopných
ľudí, ktorí sa o ňu starajú. Záro
-
veň z toho robia vodu, ktorá krás-
ne vonia.
Čo ďalšie plodiny?
Slovensko má pestrý osevný
plán. V rámci neho je i hrach, ci
-
rok, požlt farbiarsky, facélia… To
sú všetko málo časté plodiny, kto
-
ré majú potenciál, a preto ich skú-
šame a pracujeme s nimi. Robíme
to na najvyššej úrovni, keď reali
-
zujeme rozbory pôdy, meriame ob-
sahy živín, snažíme sa siať v ide-
álnych termínoch a minimalizovať
degradáciu pôdy, čo je tiež častý
problém. Všade aplikujeme precíz
-
ne poľnohospodárstvo. Inak po-
vedané, aplikujeme presné množ-
stvo hnojív a chémie – no v čo naj-
menšom počte. Vytvárame mapy
živín v pôde a podľa toho dávku
-
jeme chémiu, aby sa to dostalo na
správne miesta a nebolo to plošné.
Líšia sa nejakým spôsobom me
-
dzi sebou tieto dva podniky?
V podstate sú rovnaké. Nie je to
tak, že v jednom by sme sa zame
-
rali na konkrétnu plodinu a v dru-
hom už nie. Striedame to.
V celej skupine dominuje pšeni
-
ca, ktorej ročne vyprodukujete
90-tisíc ton. Tvorí gro aj tu?
Každý poľnohospodársky pod
-
nik má ako hlavnú plodinu pšeni-
cu, lebo po nej je najväčší dopyt.
My by sme radi pestovali aj niečo
iné, ale tam už záujem nie je. To,
čo však robíme inak, je, že pestu
-
jeme takzvanú tvrdú pšenicu, kto-
rá sa používa do cestovín. Jej pes-
tovanie je z hľadiska postupov ná-
ročnejšie ako pri tej bežnej. A je
i citlivejšia na počasie. Napríklad
sa nesmie žať po daždi. Keď to
uvediem číselne: pšenica je zhru
-
ba na 30 percentách výmery, na
ôsmich je jačmeň, na 17 je repka,
šesť percent tvorí sója, ktorá zlep
-
šuje kvalitu pôdy, a cukrová repa
je na štyroch percentách. Tá je zas
zaujímavá tým, že v niektorých ro
-
koch je zisková, inokedy stratová.
No ide o jednu z najtradičnejších
plodín v tomto regióne.
Vidíte nejaký trend v plodinách?
Ťažká otázka. Základ bude vždy
v klasických plodinách. V tomto
zemepisnom pásme to vždy bude
pšenica, jačmeň, repka a kukuri
-
ca. Okrem toho budeme skúšať aj
nejaké nové. Napríklad na Sloven
-
sku to bude dyňa.
Očakávate, že pôjde v budúcnos
-
ti niečo do popredia?
O tej pestrosti plodín v budúc
-
nosti rozhodne aj politika, res-
pektíve systém dotácií. Dotácie by
mali z nášho pohľadu podporovať
moderné plodiny a nemali by dr
-
žať spoločnosti v tom, aby pesto-
vali to, čo už roky predtým. Každý
hospodár bude pestovať nové a za
-
ujímavé plodiny v momente, keď
bude mať istotu stabilného vlast
-
níctva pôdy.
Keď sa rozhodnete pestovať nie
-
čo nové, trvá približne päť rokov,
kým sa to naučíte. Musíte mať is
-
totu, že tú pôdu budete aj o päť ro-
kov vlastniť, aj keď sa rozhodnete
zmeniť plodiny. Musíte dúfať, že aj
o päť rokov bude o tú rastlinu zá
-
ujem. To je vždy riziko. Do toho
treba ešte rátať s osevnými plán
-
mi a plánmi hnojenia, ktoré sa ne-
robia na rok alebo dva. Robia sa
na štyri až šesť rokov. Musíte si te
-
da byť istý, že tá pôda vám ostane.
Dotácie by preto mali byť rovna
-
ké v globále. Hektár ornej pôdy na
Slovensku by nemal mať inú do
-
táciu ako hektár v Belgicku alebo
Nemecku. A zároveň hektár pôdy,
ktorý obhospodaruje firma s pia
-
timi, desiatimi alebo dvadsiatimi
zamestnancami, by nemal mať
inú dotáciu, než keď to obhospo
-
daruje firma s jedným pracovní-
kom. Lenže tak to, bohužiaľ, bude.
Keď sa to má diferencovať, malo
by to byť podľa toho, kto ako hos
-
podári a aké plodiny pestuje.
Plánujete rozšíriť výrobu na Slo
-
vensku aj o živočíšne produkty?
Sme tomu naklonení, máme ju
radi. Na Slovensku ju však nemá
-
me a nie je jednoduché ju obno-
viť. Skôr to budeme rozširovať len
smerom k rastlinnej výrobe. Ale
ak sa objaví nejaká živočíšna ak
-
vizícia, tak ju budeme rozvíjať.
Keď ste prevzali miestne pod
-
niky, v akom boli stave? Problé-
mom tuzemských fariem je totiž
veľký investičný dlh.
Tieto ho nemali. Keď to po
-
rovnám s inými podnikmi, ktoré
som navštívil, tak boli na vynika
-
júcej úrovni. Mali moderné stroje
a najsilnejšie pásové traktory. Ale
je pravda, že zástup podnikov je
podinvestovaný, tak na Slovensku,
ako i v Česku. No ak tam je nejaký
dlh, tak je drobný.
Poľnohospodárstvo je vnímané
ako konzervatívny sektor bez
moderných technológií, no v rea
-
lite je to naopak. Nájdeme v ňom
rôzne inovácie. Chystáte v tom
-
to smere na Slovensku nové in-
vestície?
Máte pravdu. Mnoho ľudí si to
tak predstavuje a pritom je to iné.
Tá technológia je obrovská. Spo
-
mínal som už precízne hnojenie,
a potom je tu už precízne siatie.
Stroje sú pri ňom riadené auto
-
pilotom, vodič ho len nastavuje.
A stroj jazdí tak, aby to bolo naj
-
efektívnejšie z hľadiska prejazdov
alebo otočiek na okraji polí, aby sa
pôda neznehodnocovala.
Ďalšia taká veľká inovácia sú
výnosové mapy v kombajnoch.
Nepoužívajú sa ešte úplne všade.
Umožňujú, aby sme videli, aký bol
výnos v ktorej časti pola, čo nám
umožňuje precíznejšie hnojiť. Ke
-
dysi som chcel aj ja inovovať poľ-
nohospodárstvo, ale nenašiel som
na to príležitosť, lebo všetko, čo
mi zišlo na um, už vznikalo.
A uviedli by ste príklad realizo
-
vanej investície?
Je to variabilné hnojenie. Vyze
-
rá to tak, že na základe máp úro-
dového potenciálu a aktuálnych
satelitných záberov aplikujeme
dusíkaté hnojivá variabilne. To
znamená, že tam, kde nie je poten
-
ciál, hnojivá uberáme, a tam, kde
je väčší, zas pridávame. Vo vše
-
obecnosti použijeme menej hno-
jív, no s väčším efektom a šetrnej-
šie k prírode. Ďalším príkladom
je variabilná aplikácia prípravkov
na ochranu rastlín. Tu nám nové
technológie umožňujú cielený zá
-
sah len tam, kde je skutočný prob-
lém – môžu to byť buriny.
Ďalší problém je, že mladí ľu
-
dia sa nehrnú do poľnohospo-
dárstva. Nemohla by prezentácia
moderných technológií v odbore
zvýšiť záujem oň?
Počet nových zamestnancov
a ich kvalita je veľmi limitova
-
ný faktor. Keď sa pozriem na na-
še podniky, tak máme šťastie, že
k nám idú mladí priamo zo školy.
Aj to pohodlie v traktoroch je úpl
-
ne iné ako pred 40 rokmi. Sú kli-
matizované, komfort je jednodu-
cho iný. Napriek tomu sa do sek-
tora nehlási veľa ľudí.
Je mnoho plodín alebo techno
-
lógií, ktoré by sme mohli imple-
mentovať, ale nemáme na ne dosť
ľudí. Na Slovensku máme výbor
-
ný tím, na ktorom vidieť extrémny
zápal. To musím pochváliť.
U nás je problém s vertikálami,
preto musíme mnoho plodín vy
-
vážať do zahraničia. Je toto i váš
prípad, že sa vaše plodiny menia
na potraviny v cudzine?
V mnohých prípadoch to tak
je. Sme radi, keď sa plodina pre
-
dá u nás a spracuje sa tu. V mno-
hých prípadoch však nevieme, kde
skončí. Predáme napríklad pšeni
-
cu obchodníkovi do sila a ten ju
môže odviesť inde. Nie je to však
neprirodzené. Česko a Slovensko
sú exportéri pšenice, a tak neja
-
ká časť končí v zahraničí. Vývoz-
covia sme však aj preto, že u nás
nie je sebestačnosť v určitých vý
-
robách. Ani v živočíšnej výrobe.
Keby tu bolo viac výkrmu prasiat,
spotrebuje sa tu viac pšenice.
ROZHOVOR
Zaèiatkom tohto roka skupina JTZE pristúpila
ku kúpe desiatich fariem. V rozhovore hovorí jej
predseda predstavenstva Jan Šimek aj o tom,
AKOÒSAÒAKVIZCIUÒPODARILOÒZREALIZOVAÝ
Ivan Janiga
©hn
ivan.janiga@mafraslovakia.sk
Veľa podnikateľov
chce ísť do
dôchodku
a nemajú
nástupcov.
KTO JE JAN ŠIMEK
Predseda predstavenstva
skupiny JTZE (J&T
Zemědělství aEkologie). Po
štúdiu na Vysokej škole
ekonomickej aČeskej
poľnohospodárskej univerzite
vPrahe pracoval
vkonzultantskej firme
McKinsey aako prevádzkový
riaditeľ startupu Foodpanda
vSingapure. VJ&T pracuje od
roku 2016, najprv sa venoval
agro aktivitám na Slovensku
avybraným investíciám
vČesku.
Investovať
budeme aj
do mini
lietadiel
MS210626/01
MS210627/01
I N Z E R C I A
Lokálna znalosť je totálne kľúčová, tvrdí šéf JTZE Jan Šimek. FOTO: ARCHÍV JTZE